Keď jej do rúk podali prvý-krát jej milovanú dcérku, vedela, že je niečo „zle“: Napriek tomu sa nevzdala a toto odkazuje všetkým mamičkám!

Mladá mamička Eliza Bahnemanová zdieľa dojemnú životnú cestu svojej dcéry, ktorá od narodenia trpí Treacher Collinsovým syndrómom. Život vie byť veľmi nepredvídateľný a cesty osudu nás mnohokrát zavedú tam, kam sme si niky nemysleli, že by sme sa mohli dostať.

Presne o tejto skutočnosti sa presvedčil aj mladý pár Eliza a Erik Bahnemanovci, ktorí sú jasným dôkazom toho, že zdravie by sme si mali vážiť a nebrať ho ako samozrejmosť.

Predovšetkým pokiaľ ide o naše deti.

Eliza vo svojich 35 rokoch oznámila svojmu manželovi, že bude mamičkou. Nastávajúci rodičia sa okamžite pustili do príprav a tešili sa na svoje prvé dieťatko. Eliza pravidelne podstupovala ultrazvuky a všetky vyšetrenia, ktoré starostlivo sledovali vývoj dieťaťa. S manželom tak čoskoro zistili, že čakajú vytúžené dievčatko.

Jedného večera bol Erik na pracovnej ceste mimo domova. Ako vždy si s Elizou zavolali a popriali si krásne sny a dobrú noc. Tá mu potom ešte poslala fotku bruška, v ktorom už malá Bella nedočkavo kopala.

Ahoj oci, mama si myslí, že prídem na svet už čoskoro. Má pocit, že to už nebude trvať dlho. Nemôžem sa dočkať, až ťa konečne spoznám. Milujem ťa, ocko,“ napísala mamička k fotke, ktorú pred spaním odoslala svojmu manželovi.

Nikto ale nečakal, ako veľmi budú tieto slová pravdivé.

Ešte tú noc praskla budúcej mamičke plodová voda a musela okamžite do pôrodnice. Bella chcela prísť na svet o mesiac skôr! To, čo nastalo, bola zmes hystérie, strachu a nedočkavosti. Za pomoci svojich rodičov sa Eliza dostala včas k doktorovi a po 12 dlhých hodinách bola dcérka Bella na svete.

Hneď na prvý pohľad sa mladej mamičke niečo nezdalo.

Bol to iný tvar ucha? Alebo tváričky? Než sa ale stihla na čokoľvek kohokoľvek opýtať, maličkú Bellu kvôli nízkej tepovej frekvencii už odnášali preč. Lenže všetci šli preč. Nikto jej negratuloval, nikto sa neusmieval ani nemal radosť. Eliza nechápala, čo sa to deje s jej dieťaťom, ani čo má robiť. Pôrod bol dlhý a vyčerpávajúci. Slzy sa jej drali do očí bezmocností, ktorú cítila.

Ešte horšie to však bolo v momente, keď všetci prišli. Doktori, jej rodičia aj jej manžel. Všetci sa tvárili skleslo a keď jej podali Bellu, pochopila prečo. Hneď totiž spoznala, že je jej dieťa iné. Bola strašne maličká a bezmocná, mala zvláštny tvar tváre a uší a bola krehká ako motýlie krídlo. Keď sa však na ňu pozrela, ako by Eliza cítila, že aj ona sa bojí. V tom momente vedela, že urobí všetko, aby svoje dieťa chránila.

Po mnohých vyšetreniach a dlhých dňoch strávených v nemocnici sa zistilo, čo presne dievčatku je. Trpela vzácnym Treacher Collinsovým syndrómom.

Mnoho ľudí má tendenciu pri pohľade na deti s Treacher Collins syndrómom uhnúť pohľadom alebo naopak z nich nespustiť oči. Nie každý sa narodí zdravý, o to viac je potrebné o tom hovoriť. Deti s Treacher Collinsovým syndrómom sú vo vnútri rovnaké ako všetky ostatné – rady sa hrajú s kamarátmi a vymýšľajú lotroviny. Len s tým rozdielom, že majú zdravotný hendikep.

Žiaľ, neexistuje žiadny liek, môže pomôcť len mnoho chirurgických zákrokov. TCS postihuje v populácii asi jedno z 50 000 narodených detí.

Tento syndróm sa dá veľmi ťažko zistiť pomocou ultrazvuku a podarí sa to pravdepodobne len v 10%. Bella medzi nich však nepatrila. Narodila sa tak so stratou sluchu, malou a zapustenou čeľusťou, zmenšenými dýchacími cestami a rázštepom hornej pery. Dlhé týždne musela byť v inkubátore, na podpore dýchania a kŕmená bola pomocou žalúdočnej sondy.

Ide totiž o veľmi vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje mnoho životnej sily a odhodlania.

Dnes sa s touto situáciou rodičia už naučili žiť, stále je to pre nich veľmi ťažké. Bellu v živote čaká ešte nejedna operácia, ktorá jej napomôže k skvalitneniu jej života, úplne normálne ale najskôr nikdy žiť nebude. Jej mamička tak všetkým jej podporovateľom, ale aj všetkým ostatným ľuďom odkazuje, že nech už je život akokoľvek ťažký, nech už si pre vás pripraví akúkoľvek skúšku, nevzdávajte to.

Buďte silní. Nielen pre seba, ale aj pre svoje deti, nech už sú akokoľvek iné. Sú totiž vaše a sú úplne výnimočné. Tak, ako vy.

Zdroj: Eliza Bahneman/Facebook

Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme. 

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.

Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.