Downov syndróm je pomerne známe postihnutie. Ide o vrodenú vadu chromozómov. Tieto deti bezpečne spoznáte vďaka typickým znakom na tvári. Aj keď inak vyzerajú a majú trochu iné potreby, často nie sú mentálne natoľko postihnuté, aby sa nemohli zaradiť do bežnej spoločnosti. Napriek tomu sú ony aj ich rodičia vystavení často nevhodným pohľadom a dokonca aj poznámkam zo strany cudzích ľudí.
Musela sa s tým vyrovnávať aj Pamela De Almeida, mamička malej Sophies. Už od narodenia bola zvyknutá, že na jej dieťa ľudia pozerajú, šepkajú si a niekedy sa aj smejú.
Postupne si na toto správanie ľudí zvykla a nenechala sa ním nijako rozhodiť. Brala to ako bežnú súčasť života. Jedného dňa sa však stretla s úplne cudzím človekom, ktorý ju nesmierne povzbudil, vďaka tomu, čo urobil.
Toto stretnutie pre ňu bolo natoľko silné, že sa rozhodla celý príbeh zverejniť.
V ten deň sedela s malou Sophies v ich obľúbenej reštaurácii Tim Hortons, keď si všimla, že na ne pozerajú dve ženy a šepkajú si. Pamela sa na nich tiež pozerala, ženy to však nijako neodradilo a takmer si vykrútili krky, aby mohli malú vidieť. Pamela bola na takéto správanie zvyknutá, ale tento deň jej to z nejakého dôvodu naozaj naštvalo.
Chvíľu na to, periférne zazrela, ako sa k nej blíži nejaká dvojica a ironicky si pomyslela:
„Skvelé! Všetci sa poďte na moju dcéru zblízka pozrieť.”
Muž však prišiel k malej Sophies a s úsmevom si s ňou bľasol a potriasol rukou. Potom sa otočil na Pamelu, v očiach mal slzy a povedal jej:
„Chcel by som Vám povedať, čo sa mi stalo, ale neviem, či to zvládnem bez sĺz.”
Ona mu naznačila, že môže bez obáv hovoriť a bola veľmi zvedavá, čo ju chce povedať.
Muž sa jej zveril, že vo včerajších večerných správach videl rozhovor so ženou, ktorá nedávno porodila postihnuté dieťa. Vypovedala, ako musela neustále brániť svoje ešte nenarodené dieťa. Okolie aj lekári na ňu neustále naliehali, nech si dieťa nechá vziať. Pre muža to bola veľmi silná reportáž, ktorá s ním pohla a keď na druhý deň uvidel Pamelu s postihnutou dcérou potreboval ich povzbudiť.
Povedal: „Uvedomil som si, že nikdy nevieme, aký odtlačok tu každý človek zanechá. Nikdy nezistíme, čo ten človek dokáže, pokiaľ mu k tomu nedáme šancu.”
Potom sa pri odchode na Pameli otočil a povedal:
„Ste úžasná žena a Vaša dcéra je nádherná. Gratulujem!”
V tom okamihu sa jej vohnali slzy do očí a ona plakala do papierového obrúska.
Sedela uprostred reštaurácie a myslela si: „To bol prvý úplne cudzí človek, ktorý mi zaželal na narodenie mojej dcéry. Prvý, ktorý rozpoznal jej krásu, hodnotu a význam.” Táto situácia Pamelu veľmi silne zasiahla a podelila sa o ňu na Facebooku. Príspevok sa rýchlo šíril medzi ľuďmi a jej sa dostalo mnoho ďalších slov podpory a povzbudenia.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!