Keď som mala iba 5. rokov, moja mama ma nechala v obchode a nevrátila sa: Keď odchádzala, povedala mi niečo, na čo nikdy nezabudnem

Keď som mala päť rokov, mama ma nechala v obchode. Odišla a nechystala sa vrátiť. Teraz som dospelá žena – s manželom a tromi krásnymi deťmi.

Ale bolo obdobie, keď ma nikto nepotreboval, a ja som si myslela, že to tak bude navždy.

Mnohí hovoria, že si na svoje detstvo vôbec nepamätajú, iba na niektoré pasáže.

Popravde, ani ja si všetko nepamätám, ale sú chvíle, ktoré sa mi ani po desaťročiach nevymazali z pamäte.

To, že ma otec opustil, som sa dozvedela až v dospelosti, ale pamätám si na svoju matku, ktorá ma nechala v obchode. Prišli sme do obchodu, pamätám si, že som bola hladná a chcela som jesť.

Moja mama vtedy z nejakého dôvodu nič nekupovala. Kárala ma. Potom som ju požiadala, aby mi aspoň kúpila makovú rolku, ktorú som videla vystavenú vo výklade s pečivom.

Mama sa mi na to pozrela do očí,  a povedala mi vetu, na ktorú som nezabudla dodnes: „Zničila si mi celý život.“

Potom ma posadila na lavičku v obchodnom dome a povedala mi, že na ňu mám počkať. Odišla a toho dňa sa už nevrátila. Potom sa mi prihovoril neznámy muž, ktorý si ma o dva roky neskôr vzal do svojej rodiny.

Život sa opäť začal „hrať s farbami“. Počas pobytu v detskom domove a čakania na svoju novú rodinu, ktorá ma adoptuje, som sa cítila takmer šťastná. Nebudem však tajiť, že som čakala na svoju mamu, kedy sa po mňa vráti…

Prišla niekoľko mesiacov predtým, ako ma dali do novej rodiny. Ten rozhovor si pamätám do posledného detailu.

Nežiadala o odpustenie, výčitky padli na mňa. Snažila sa mi vysvetliť, prečo to urobila… Vraj ja som zničila všetko – jej kariéru a jej život.

Keď porodila, nemyslela si, že s dieťaťom zostane sama bez práce a bez peňazí. A to, že som teraz v detskom domove a ďalší „cudzí ľudia“ ma vezmú, je len jej zásluha.

Mal by som jej byť vďačná za tento život.  Očakávala moju vďačnosť.

Rozplakala som sa prosila ju, aby ma tam nenechávala a zobrala ma so sebou. Odišla.

Až teraz keď som dospelá si uvedomujem, čo ma naučila. Vážim si svoju rodinu, som rada za to, že som dostala šancu stať sa človekom, akým som dnes.

Som rada, že som dostala šancu vyrastať medzi úžasnými ľuďmi, ktorí sú pripravení chrániť nebohé a opustené dieťa a dať mu to, čo nikdy nepoznalo – domov.

Toto je venované pre tých, ktorí sa nikdy nevzdali a milovali svoje dieťa celým svojim srdcom. Ďakujem.

Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme. 

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.

Prečítajte si tiež:

ČISTOTA DETSKEJ DUŠE: Dieťa sa spýtalo, čo je to POTRAT. Toto bola jeho reakcia.