„Keď sa spolužiaci začali vysmievať môjmu dieťaťu, rozhodla som sa nielen pomôcť svojmu synovi, ale aj šíriť informácie o školskom šikanovaní.“
Žiadnej matke by sa nepáčilo, že jej dieťa je šikanované rovesníkmi. Mary Ann Parisi je adoptívnou matkou 11-ročného chlapca. Keď sa spolužiaci začali vysmievať jej dieťaťu, rozhodla sa nielen pomôcť svojmu synovi, ale aj šíriť informácie o školskom šikanovaní. Cieľom je znížiť šikanovanie vo svete na veľkú NULU!
Vo svojom príspevku na Facebooku popísala okolnosti, ktoré ovplyvnili vývoj jej syna Michaela.
Mary Ann požiadala čitateľov, aby šírili jej posolstvo a zdieľali ho, aby dospelí učili svoje deti dôležitosti prejavu a súcitu s citmi ostatných detí.
„Vopred sa ospravedlňujem, ak je môj list veľmi dlhý.
Žiadam vás, aby ste svojim deťom (synovcom, deťom priateľom atď.) porozprávali príbeh môjho syna. Možno, keď sa dozvedia o jeho detstve, zmení to niečo v ich hlave a v zmýšľaní. Aj tie „najsilnejšie“ deti zažívajú chvíle slabosti a neistoty.
Vďaka znalostiam rastieme a rozvíjame sa. Michael sa narodil v 26 týždni. To znamená 3 mesiace pred plánovaným termínom. Ja nie som jeho biologická matka. Ale v každom prípade som jeho matka, ktorá ho bude obraňovať. Prvé tri mesiace svojho života bojoval o svoju existenciu. Početné transfúzie krvi, vyšetrenia… Po 3 mesiacoch to jeho biologická matka nevydržala a opustila ho.
Na ceste bolo mnoho ďalších testov. Michael prvýkrát prehovoril, až keď mal 3 roky. Dokonca aj chodiť začal veľmi neskoro, oproti svojim rovesníkom. Prvé zuby sa objavili až po jeho 1. narodeninách. Po tom všetkom čo zažil aj vtedy vedel, čo je to rozjasniť mi deň.
Nie je jediného človeka, ktorého by nemiloval, alebo nemal rád. Zaobchádza dobre aj s tými, ktorí ho urážajú. Všetko odpúšťa a na všetko zabúda.
Nikdy nikoho neodsudzuje. Snažím sa byť ako on, ale nie som v tom veľmi dobrá.
Dnes ste mu hovorili „príšera“, včera ste sa smiali jeho spôsobu stravovania. Vedeli ste, že má malú kontrolu nad vstupom jedla do jeho úst kvôli fyzickým predispozíciám?
Alebo ho šikanujete kvôli zlej koordinácii rúk alebo problémom so zrakom. Zubný strojček je jedným z mnohých krokov, ktorý mu nutne pomôže vyrovnať dolnú čeľusť. Preto už nebude rozlievať jedlo ani žuvať „ako zviera“ ako ho zvyknete volať a už sa mu nebudete vysmievať. Dúfam, že keď mu zložia strojček zo zubov dole, prestanete mu hovoriť že je „Bobor s veľkými zubami“.
Nemusíte môjho syna Michaela milovať, ale musíte si ho vážiť. Je to bojovník a ja som vám povedala len malú časť jeho života.“
Zdieľajte tento príbeh s ostatnými. Rešpektujte svoje okolie. Nikdy neviete, čím si prešli…
Zdieľajte tento článok so svojimi priateľmi na Facebooku, nech ho vidí čo najviac ľudí.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.