Dnes mám 28 rokov a som šťastná mamička ročnej dcéry. Neľutujem!
Sama ju vychovávam, pretože som sa pred rokom rozviedla s manželom. Zatiaľ som na materskej dovolenke a rodičia mi pomáhajú.
S bývalým manželom sme žili len rok v manželstve. Všetko bolo pokojné, málokedy sme sa hádali. Obaja sme mali dobrú prácu, takže sme odkladali peniaze a snívali o dieťati.
Lenže tu bol problém, manžel chcel len chlapca a bodka. Aj keď som vtedy tomu nevenovala pozornosť, pretože všetci muži snívajú o synovi…
Keď som konečne otehotnela, mali sme veľkú radosť. Na prvom ultrazvuku bolo povedané, že pravdepodobne to bude dievča.
Keď som to oznámila manželovi, povedal, že to tak nemôže byť. Môže sa mu narodiť len syn. Vtedy ma napadlo, že si robí srandu, a tak som si ho sama doberala. Veď je jedno, akého pohlavia je vaše dieťa…
Po 9 mesiacoch, ktoré mimochodom leteli nepozorovane, je čas ísť do pôrodnice.
Spôsob, akým ma manžel odprevadil do pôrodnice, si budem pamätať na celý život. S kamennou tvárou povedal, že ak sa narodí dcéra, tak ma už nikdy ani nestretne. V tej chvíli mi niečo cvaklo a začala som si uvedomovať, že si nerobil srandu. Začala som mať strach…
Druhý deň som porodila dievčatko, bola som tak šťastná, keď som ju držala v náručí. Hneď potom, čo som odišla z narkózy, som zavolala manželovi, aby som mu povedala o narodení dcéry.
V reakcii som počula ticho a krátke pípnutie. Vytočila som to ešte niekoľkokrát, ale on nereagoval. Začala som mu písať veľa správ, na ktoré som nikdy nedostala odpoveď. Keď ma prepustili z pôrodnice, prišli pre mňa rodičia, manžel neprišiel…
Keď ma rodičia priviezli do nášho bytu, jeho veci tam neboli. Proste sa zbalil a odišiel.
Začali sme s dcérou žiť samé, pretože som nechcela obťažovať rodičov a prisať sa im na krk.
Keď som sa vzdialila od toho stresu, požiadala som o rozvod. Moja svokra nikdy nechcela vidieť vnučku.
Prostredníctvom súdu a testu DNA som dosiahla od „otca“ dieťaťa výplaty výživného. A po pol roku zaklopal na dvere. Chcel vrátiť do rodiny a vidieť dcéru.
Zavrela som pred ním dvere, pretože takéhoto otca moja dcéra nepotrebuje.
Sám ju totiž odmietol, pretože sa nenarodila ako chlapec. Svokra sa tiež pripojila k „obnove“ rodiny, ale tiež som nepočúvala jej názor.
Nepožiadal na súde o právo vídavať sa s dcérou a ja sa dnes už len usmievam nad tým, ako to všetko dopadlo…
Dnes mám zdravú, malú princeznú a nikdy by som ju nevymenila.
Zdieľajte tento článok a podeľte sa s ním na Facebooku, vďaka Vaším zdieľaniam máme chuť Vám prinášať nové DOBRÉ SPRÁVY na každý deň.
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň
Zdroj: smileter.club