Tento chlapec sa narodil so vzácnym genetickým ochorením nazývaným Treacher-Collinsov syndróm. Biologická matka malého Johna málom stratila vedomí, keď prvý-krát uvidela svoje dieťa a povedala, že s ním nechce mať nič spoločné.
Toto genetické ochorenie ovplyvňuje tvorbu tvárových kostí, a výrazne pôsobí na vzhľad.
Treacher Collins Syndrome je zriedkavá genetická porucha, ktorá môže spôsobiť problémy so zrakom, sluchom a dokonca aj s dýchaním. Nemá to však vplyv na inteligenciu jednotlivca alebo, čo je dôležitejšie, na schopnosť cítiť bolesť z odmietnutia. Porucha ovplyvňuje vývoj kostí a tkanív tváre vrátane očí, uší, lícnych kostí a čeľustnej kosti. Asi 1 z 50 000 ľudí sa narodí s týmto syndrómom, ktorého tvárové vlastnosti obvykle zahrnujú oči smerujúce nadol, riedke riasy a zdeformované uši.
Jono Lancaster sa narodil v októbri 1985.
Jonove lícne kosti sa natiahli a jeho oči poklesli dole. Navyše mal problémy so sluchom a lekári matke povedali, že chlapec nebude ani chodiť ani hovoriť. Dala ho na adopciu, keď mal necelé 2 dni.
Našla sa však obetavá žena, ktorá túžila po dieťati a chcela dať niekomu lásku a milujúci domov. Adoptívna matka menom Jean sa o chlapca starala od jeho 2-týždňov a v jeho 5 rokoch si ho adoptovala.
Táto dáma je mojou náhradnou mamou viac ako 35 rokov, miluje ma a dala mi všetko, čo mohla.
Táto dáma plakala vždy, keď sa dieťa, o ktoré sa starala presťahovalo do iného detského domova, pretože mala pocit, že nejako zlyhala.
Táto dáma napriek tomu, že bola slobodnou matkou po štyridsiatke, sa ma ujala, aj keď nevedela, čo prinesie budúcnosť.
Táto dáma si ma adoptovala a spolu s Claire a Stephenom mi dali úžasnú rodinu.
Táto dáma je anjel, ktorého mi poslal Boh, keď som ho najviac potreboval.
Tento anjel sa volá Jean, moja mama, môj hrdina.
Aj napriek tejto bezpodmienečnej láske však až po dvadsiatke Jono konečne prijal to, ako vyzeral, a prestal sa vyhýbať zrkadlám. Odvtedy uplynulo mnoho rokov a dnes je úspešný mladý muž, ktorý inšpiruje ľudí okolo seba!
– Po celý život som sa musel spoliehať len na seba, pretože ostatní ľudia ma podceňovali.
– Naučil som sa žiť pozitívne.
Jedným z jeho obľúbených miest je fitness centrum, cvičenie mu dodáva silu a motiváciu do života. Pri otázke od ľudí, prečo sa nezverí do rúk plastických chirurgov odpovie: „Som taký, akého ma stvoril Boh, tak som sa narodil, tak to má byť. Som tu z nejakého dôvodu.“ John sa pokúsil nájsť svojich biologických rodičov.
Adoptívna služba sa rozhodla pomôcť chlapcovi a doručila rodičom jeho list. Tí sa s chlapcom odmietli stretnúť a požiadali ho, aby ich už viac neobťažoval. Zlomilo ho to, ale nehneval sa na nich.
– Nikto nevie, čo museli prežiť, keď som sa narodil. Urobili to, čo považovali ako správne. Okolo mňa je veľa úžasných ľudí a som za nich vďačný.
Teraz sa John venuje športu, cestuje po svete a pomáha deťom trpiacim rovnakým syndrómom.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.
Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.