Nie všetky príbehy sa končia šťastným koncom, ale aj z takýchto udalostí sa môžeme veľa naučiť. Nasledujúci príbeh zdieľal používateľ na fóre Reddit.
Jedna z najbolestivejších vecí na svete je, keď si uvedomíme, že nás niekto zradil. Nevieme, ako to spracovať a ako reagovať. Je obzvlášť ťažké, keď nás zradí niekto, koho veľmi milujeme.
Tento nevlastný otec si uvedomil, že jeho nevlastná dcéra a matka ho využili… A potom sa rozhodol urobiť toto… Prečítajte si jeho emotívny príbeh.
„Moja nevlastná dcéra sa čoskoro vydá. Plánovanie svadby bolo pre ňu a jej matku posledných šesť mesiacov veľmi zaneprázdnené obdobie. (Musím povedať, že jej matka a ja nie sme manželia, aj keď spolu žijeme už 10 rokov).
Moja nevlastná dcéra dokončila minulý rok vysokú školu. Zaplatil som jej celé vysokoškolské štúdium. Je pravda, že to bola štátna, teda bezplatná univerzita, napriek tomu stála viac ako 10 000 eur (nájom bytu, školné pomôcky, doprava, vreckové). Počas štúdia si nenašla ani brigádu a po ukončení vysokej školy s nami žila.
Niekedy sa u nás objavil jej biologický otec a ona s ním šla niekam na večeru alebo na nákup.
Vyzeralo to, že vtedy bolo medzi nami všetko v poriadku. A hoci jej otec nikdy nič neplatil, dokonca ani vysokú školu (chyba jej matky, pretože jeho meno neuviedla do jej rodného listu), jej dcéra ho milovala a chcela, aby bol súčasťou jej života.
Otec jej často sľuboval veci, cestovanie, výlety a podobne, bohužiaľ väčšinu z toho čo sľúbil, nedodržal a moja dcéra bola úplne zdrvená a nešťastná.
Na svadbu bolo možné pozvať 250 ľudí. Zaplatil som za všetkých hostí, ja osobne som si urobil zoznam 20 mien mojich priateľov, ktorých som chcel pozvať. Moja partnerka a nevlastná dcéra povedali, že ony vybavia pozvánku ku svadobnému stolu. Svojim priateľom som povedal, že ich čoskoro dostanú. Požiadal som ich, aby na svoj svadobný deň nič neplánovali.
Týždeň pred svadbou v sobotu som sa stretol s jedným z mojich priateľov v golfovom klube, ktorého som tiež pozval na svadbu a spýtal sa, či ide. Odpovedal, že nedostal pozvanie.
Tiež ale povedal, že videl v miestnych novinách oznámenie o konajúcej sa svadbe. On však žiadne pozvanie nedostal. Keď som to počul, hneď som sa v ten deň pozrel do novín. V sekcii svadieb skutočne bolo oznámenie, ktoré obsahovalo mená mojej nevlastnej dcéry a jej budúceho manžela a tiež jej matky a bývalého manžela.( V našom meste sme zvyknutí na pozvánky písať mená rodičov budúcej nevesty.) Moje meno tam však nebolo.
Keď som ich doma konfrontoval s otázkou, prečo nepozvali mojich priateľov, povedali, že nie sú tak dôležití. Bolo už neskoro, nemohol som nič robiť. Moji priatelia, ktorí o svadbe vedeli, boli urazení a sklamaní zároveň. Moja partnerka mi povedala, že ak niekto pozvanie zruší, môžeme pozvať pár z mojich priateľov.
Ale to bola posledná kvapka. Potom som vybuchol.
Napriek tomu sme išli s priateľmi a mojou rodinou na večeru a pridal sa k nám nečakaný človek: otec mojej nevlastnej dcéry. Počas večere moja nevlastná dcéra oznámila dobrú správu, a to, že na svadbu príde aj jej otec a on ju odovzdá ženíchovi v kostole. To vyvolalo veľmi pozitívne reakcie. Každý povedal: „Fantastické!“, „Aké úžasné“.
Tento otec však bol v živote svojej dcéry sotva prítomný. Ale moja nevlastná dcéra sa už rozhodla, teraz som sa musel rozhodnúť, čo budem robiť ja.
Neviem, kedy som bol naposledy tak nahnevaný a frustrovaný zároveň. Doslova som sa triasol a trvalo mi pár minút, kým som si utriedil myšlienky. Keď som sa konečne trochu upokojil, postavil som sa a zagratuloval jej. Neviem do detailu presne, čo som jej povedal, ale znelo to asi takto:
„Chcel by som vyjadriť vďaku a že je pre mňa veľkou cťou byť členom tejto rodiny dlhých 10 rokov. Som veľmi vďačný neveste a jej matke, že ma naučili niečo dôležité. Ukázali, že moje miesto v tejto rodine nie je tam, kde som si myslel, že je. “
V tej chvíli som videl niekoľkých ľudí otvárať oči dokorán, ktorí sa na mňa nechápavo pozerali a tak som pokračoval:
„Myslel som si, že som rešpektovaný nevlastný otec, ktorý bol milovaný, ktorého si vážite a ktorý patrí do rodiny. Teraz však vyšlo najavo, že som skôr bankomat – bol som vám dobrý na peniaze, na nič iné ste ma nepotrebovali. Na pozvánke nie je ani moje meno a ani v kostole nie som potrebný. Preto vám teraz ďakujem, že ste ma vzdali úlohy finančníka. Všetka úcta k mladému páru a k spôsobu, akým sa rozhodli. “
Neviem, možno som sa správal egoisticky? Zaplatím niekoľko 10-tisíc eur za svadbu, kde môžem na oplátku pozvať iba pár svojich priateľov, však?
Na svadbu, kde už ani nie som dôležitý. Som len unavený. Som unavený zo svojej partnerky a nevlastnej dcéry. V ten večer som zobral moje peniaze z nášho spoločného účtu a previedol som ich na svoj účet. Stačilo!“
Prosím, podeľte sa o tento uštipačný príbeh, ak si myslíte, že tento nevlastný otec urobil správnu vec.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.