Boli dvaja muži čo boli vážne chorí a ležali v tej istej nemocničnej izbe už nejakú dobu. Jednému z nich bolo dovolené si každý deň na hodinu sadnúť, aby mu odtiekla z pľúc nahromadená tekutina.
Jeho posteľ sa nachádzala hneď vedľa okna.
Druhý muž strávil jeho celý čas ležaním iba na chrbte. Muži sa spolu rozprávali aj celé hodiny. Hovorili aj svojich manželkách, domovoch, práci, o tom ako slúžili v armáde a kde všade boli a aká miesta navštívili. Moc radi spomínali na tieto krásne časy, kde boli plní energie a šťastní. Každé popoludnie, keď muž ležiaci pri okne si mohol sadnúť, strávil celý čas rozprávaním svojmu spolubývajúcemu o všetkom, čo sa dialo za oknom.
Muž na druhej posteli vďaka tejto chvíle vždy ožíval a bol veľmi šťastný. Jeho svet sa rozšíril a ožil vďaka farbám a životu vonkajšieho sveta.
Za oknom sa nachádzal park s krásnym modrým jazierkom. Kačice aj labute si tu hrali na hladine. Deti púšťali svoje modely lodičiek a predháňali sa v tom, kto je lepší. Mladé zamilované páry sa prechádzali ruka v ruke uprostred záhonov kvetín hýriacimi všetkými farbami a v diaľke bola krásna silueta mesta.
Kým muž sediaci pri okne všetko opisoval do najmenších detailov, muž ležiaci na opačnej strane izby mal privreté oči a predstavoval si všetku tú nádheru.. Aj keď nepočul žiadne zvuky, dokázal si všetko živo predstaviť.
Dni, týždne a mesiace ubiehali strašne rýchlo.
Jedného dňa prišla sestra, aby pre mužom doniesla vodu na kúpanie. V posteli pri okne však našla už len nehybné telo muža. Zomrel v pokoji počas spánku.
Smutná sestra privolala ďalších zamestnancov nemocnice, aby telo odniesli. Hneď ako to bolo vhodné, ju druhý muž požiadal, či by ho nemohla presunúť na miesto pri okne. Sestra mu veľmi rada vyhovela. Po tom, ako si bola istá, že sa na novom mieste cíti v pohodlí, odišla a nechala ho samého.
Pomaly s bolesťami sa natiahol na jeden lakeť, aby prvýkrát uvidel reálny svet vonku. Bol nútený sa pomaličky natočiť, aby tam dohliadol.
Čelil však prázdnej stene budovy oproti… Muž sa neskôr opýtať zdravotnej sestry, čo mohlo prinútiť jeho zosnulého spolubývajúceho na opis takých nádherných vecí za oknom.
Sestra odpovedala, že tento muž bol slepý a nemohol nič vidieť. Ďalej povedala: Možno Vás chcel len povzbudiť.
Existuje extrémne šťastie v robení šťastných iných ľudí, napriek vlastnej zlej situácii. Zdieľaný smútok je polovica nešťastia, ale zdieľané šťastie a radosť sa navzájom násobia.
Ak sa chcete cítiť bohatí, stačí spočítať všetky veci čo máte, ktoré si za peniaze kúpiť nemôžete.
Zdieľajte toto video a šírte radosť do sveta okolo vás.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.
Prečítajte si tiež: