„Jedného rána som zišiel zo schodov a videl som presne túto scénu-moju 17-ročnú dcéru s mladým mužom, spala vedľa neho na sedačke v obývačke.
Ticho som urobil raňajky, vrátil som sa po schodoch a povedal som svojej manželke, synovi a mladšej dcére, aby boli veľmi ticho, pretože niekto dole spí … Náš jedálenský stôl je v tej istej miestnosti, kde spali a ja som pripravil raňajky pre celú rodinu. Oni stále spali.
Potom som zhromaždil zvyšok rodiny, všetci sme si ticho posadili za stôl a jedným hlasom zakričali: MLADÝ MUŽ!
Nikdy v živote som nevidel nikoho tak rýchlo vstať z horizontálnej do vertikálnej polohy. „Raňajky sú hotové!“ Povedal som tónom, ktorý z neho pravdepodobne vysal celú dušu. Potiahol som stoličku vedľa seba a povedal som mu: „Sadni si!“ Všetci ostatní boli ticho. Všetci sa pozerali s vystrašenými pohľadmi. Rýchlo si natiahol nohavice a tričko a sadol si vedľa mňa.
Môj syn, ktorý má viac ako 2 metre, ho potľapkal po ramene, pozrel sa mu do očí a pokrútil hlavou.
Teraz z neho len sršal strach. „Priateľu, teraz sa ťa opýtam jednu otázku … a odpoveď je veľmi dôležitá … pre teba.“ Tu sa začal potiť. Opýtal som sa ho: „Máš rád mačky?“ Takú otázku asi nečakal, čo myslíte? Začali sme konverzovať.
Pri stole som si uvedomil, že je to chlap, do ktorého sa môžete rýchlo zamilovať. Bol milý, inteligentný, ale veľmi skromný. Bolo na ňom niečo neobvyklé. Moja dcéra mi predtým tvrdila, že je naozaj dobrý chlapec. Veľmi pozorný. Poznala ho niečo vyše mesiaca. Každé ráno prišiel na bicykli, vzal ju do školy a hneď po škole ju priviedol domov. Postaral sa, aby si urobila domáce úlohy. Avšak nikdy u nás nezostal, či neprespal.
Potom mi povedal, že nemá rodinu, vzdelanie a je bez stáleho zamestnania. Ale vedel som, že ho moja dcéra zbožňuje a ja som vedel, že on ju miluje rovnako. Kto som, aby som jej zabránil poučiť sa z jej chýb?
Od týchto raňajok uplynulo 8 mesiacov. A prišiel za mnou môj syn, ktorého som požiadal, aby sa na toho mladého muža popýtal v okolí.
Ukázalo sa, že je bezdomovec.
Jeho zneužívajúci otec sa zabil a jeho matka, ktorá bola závislá na drogách, spáchala samovraždu krátko po tom, čo mu zomrel otec. Bývali v prenajatom karavane. Keď sa to stalo, mal 15 rokov a odvtedy žije v parku. Má ale prácu na stavbe. Poznal som teda chlapca, ktorý mal asi 19 rokov. Bol to chlapec, ktorý nikdy nemal šancu byť dieťaťom.
Keď k nám neprišiel, doslova nám chýbal. So synom nadviazali dobré vzťahy, nie sú najlepšími priateľmi, ale rozumejú si veľmi dobre. Mladšia dcéra mu dôveruje a manželka tiež. Povedal som manželke a mladšej dcére, čo som sa o ňom dozvedel. Žije na ulici. Plakali. Z našej dcéry sme boli trochu sklamaní, pretože to vedela a mala nám to povedať. Miluje ho a necháva ho odísť každú noc, kde prespáva na ulici.
Na druhý deň som mu dal kľúč od nášho domu. Povedal som mu, že tu môže bývať a je tu vítaný.
Moju ponuku s nadšením prijal, nasledujúcich niekoľko týždňov sme opravili a upratali izbu pre hostí, prvý-krát v živote mal priestor iba pre seba. Toto všetko sa odohralo v roku 2000. Dnes o 21 rokov neskôr, môj nájdený syn a moja dcéra majú vlastnú firmu. A dali nám 3 vnúčatá. Nič by som na tom dni, kedy som ich našiel v obývačke nezmenil. “
Podeľte sa o tento nádherný príbeh medzi vašich priateľov!
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!