Títo ľudia s postihnutím dokazujú celému svetu, že aj oni sú schopní robiť obrovské veci!

Ceridwen Hughes je fotograf a zakladateľ organizácie „Same but Different“ (Rovnakí, ale odlišní) a vo svojej práci sa snaží dať priestor ľuďom, ktorí ho dostávajú oveľa menej ako je bežné.

Na fotografiách sprevádzaných krátkym textom ukazuje, čo všetko ľudia s poruchami učenia a inými postihnutiami dokážu. Podľa neho nastal čas prestať poukazovať na všetko, čo nemôžu alebo nevedia robiť. Preto im dáva možnosť rozprávať o svojom živote a skúsenostiach.

Venuje sa konkrétnym dospelým ľuďom s rôznymi poruchami učenia, ktorí sa takto delia o svoj príbeh.

Všetci účastníci absolvovali kurzy na Coleg Cambria v Northope, v Severnom Walese. Tento projekt je mu obzvlášť blízky preto, že aj jeho vlastný syn má od narodenia určitú poruchu. Prostredníctvom umenia chce búrať bariéry a predsudky a ukázať všetkým, že postihnutie človeka nedefinuje a vo svojej podstate sme si všetci podobní. Dospelí ľudia s poruchou majú problém zamestnať sa napriek tomu, že spoločnosti môžu ponúknuť veľmi veľa. Preto je tento projekt dôležitým odkazom a zároveň svetielkom nádeje pre iných.

 Neisha má 19 rokov a trpí mozgovou obrnou. „Nedovolím postihnutiu, aby mi bránilo robiť rôzne veci.“

„Ľuďom, ktorí ma kritizujú, by som povedala, že aj keď mám postihnutie, neznamená to, že je so mnou niečo nie je v poriadku. Aj tak budem chodiť do škôl, hoci sú to školy pre ľudí so špeciálnymi potrebami. Stále budem pracovať a budem v kontakte s ľuďmi. Som dobrá v plávaní a basketbale.“

Kate má 36 rokov a Downov syndróm. „Rada by som pracovala v administratíve.“

„Môj obľúbený kurz je administratívna práca a médiá, pretože na ňom môžete robiť rôzne veci a ja mám rada počítače. Páči sa mi, že počas písania na klávesnici môžete počúvať hudbu, pretože to mi pomáha vyčistiť si hlavu. Ak by som sa mala opísať, povedala by som, že som bystrá, priateľská, starostlivá, milá a veľmi spoločenská. V iných ľuďoch si vážim keď majú príjemnú osobnosť.

Daniel má mierne poruchy učenia. „Rád by som raz pracoval vo vlaku“

„Okrem školy ma baví voziť sa vo vlaku s mojim dedkom. Chodievame do Seven Valley s západnom stredohorí. Milujem vlaky. Raz som sa viezol v takom, kde sme si pripravili raňajky. Raz by som rád robil s vlakmi.“ 

20-ročný Scott Morris trpí miernymi poruchami učenia. „Snívam o tom, že budem farmárom.“

„Niekedy majú ľudia poznámky, že nedokážem nič robiť, a práve takéto veci ma nútia myslieť si, že je to pravda. Vždy si však uvedomím, že dokážem robiť mnoho vecí. Možno sa učím pomalšie ako vy, ale stále dokážem to, čo dokážete aj vy. Mojím snom je stať sa farmárom. Bolo to mojím snom už od mojich desiatich rokov, takže ak si ho nesplním, budem veľmi sklamaný. Nedokážem to však sám. Budem potrebovať trochu pomoci na to, aby som mohol začať, ale každý na začiatku potrebuje trošku podpory.“ 

Mark má 20 rokov a Downov syndróm. „Vytváram kanály na YouTube a milujem hudbu.“

„Rád skladám piesne a príbehy a občas sa venujem YouTube. Mám svoj hrací kanál, sviatočný kanál a píšem blogy. Rád cestujem a raz som išiel do Grécka na svadbu môjho brata. Bol som jeho svedok. Všetko ma robí šťastným, najmä skladanie piesní.“ 

Paige má 19 rokov, má poruchu z autistického spektra, ADHD a vazovagálnu synkopu. „Moje ochorenie mi dodáva jedinečnosť, ktorú milujem.“

„Postihnutie vás robí výnimočným, ste iný ako ostatní ľudia. Odlišuje vás to. Dáva vám to stránku, o ktorej neviete, kým ju neobjavíte. Niekedy vám to môže pomôcť, ale niekedy vás to môže aj brzdiť. Stretla som ľudí, ktorí svoje postihnutie využívali, aby si pomohli a niekedy môže byť úžasné pozerať sa, ako to funguje. Moje postihnutie ma núti premýšľať akosi inak ako ostatní. Premýšľam inou rýchlosťou.“ 

 Olivia má 19 rokov a má veľkú potrebu emocionálnej a sociálnej podpory. „Rada by som pracovala so zvieratami.“

„Je len málo ľudí, ktorí sa zaujímajú o zvieratá. Cítim sa, akoby som bola poslaná na Zem starať sa o ne. Od malého veku som mala takéto silné puto k zvieratám. Oveľa silnejšie ako k inej osobe. Chcem im veľmi pomáhať, akokoľvek len môžem. Práve kvôli tomu sa chcem stať veterinárkou, aby som vedela pomôcť tým, ktorí to potrebujú.“

Peter má 24 rokov a trpí miernymi poruchami učenia. „Súťažím v Špeciálnej olympiáde.“

„Milujem kone, pretože vedia rozpoznať, kedy sa cítite skleslí alebo šťastní. V Sheffielde sa organizuje ‚Špeciálna olympiáda‘ pre ľudí s poruchami učenia a ja súťažím v jazde na koni. Myslím si, že by postihnutí ľudia mali mať šancu vyskúšať si rôzne veci, aj keby to malo byť pre verejnosť divné. Je to dôležité, pretože postihnutí ľudia sú stále ľudia ako každý iný.“ .

Zdroj: boredpanda

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.