Toto je 23 zaujímavých faktov, ktoré ste pravdepodobne netušili o rozprávke Mrázik! Herci počas nakrúcania doslova trpeli!

Bolo nebolo, žil kedysi starček, ktorý mal dobrú a pracovitú dcéru Nastenku, ale zlú ženu, ktorá ich oboch týrala rovnako ako jej rozmaznaná dcéra Marfuša …

Ďalej už nemusíme pokračovať, všetci ten príbeh poznáme, mnohé z filmových hlášok vieme citovať naspamäť. Ruská filmová rozprávka Mrazík u nás každoročným vysielaním doslova zľudovela a veľká časť národa ju berie ako neoddeliteľnú súčasť Vianoc rovnako ako kapra a zemiakový šalát.

Mrazík je na Slovensku najobľúbenejšia neslovenská rozprávka. A to už viac ako 50 rokov.

V Rusku tento film síce tiež poznajú, ale nechápu, ako sa z neho u nás mohol stať taký kult, že sa slovenský divák rok čo rok teší, až si túto rozprávku na Vianoce zase pustí v televízii. Zrejme netušia, že sa o to do veľkej miery zaslúžil skvelý slovenský preklad a vynikajúci dabing, neporovnateľný s originálom.

Dôvodov, prečo slováci Mrázika tak milujú, je však viac: od výborného hereckého obsadenia, cez krásnu ruskú vidiecku výpravu, nezabudnuteľné scény až po vtipné dialógy a pôvabné hlášky, z ktorých mnohé poznáme naspamäť.

Čo však väčšinou nepoznáme, sú niektoré prekvapivé okolnosti celého natáčania. Poďme si ich preto pripomenúť.

1. Nastenke, ktorú stvárnila herečka Natália Sedykh, bolo v čase nakrúcania štrnásť rokov. Na konkurz sa vydala tajne, bez súhlasu rodičov. Tí keď sa o tom dozvedeli, natáčanie jej okamžite zatrhli. „Musel som sa s nimi porozprávať a prehovoriť ich. Jednoduché rokovanie to nebolo, „priznal režisér filmu. Nakoniec privolili. Obmäkčil ich najmä tučný honorár, ktorý ich dcéra mala prisľúbený.

2. Bozk, ktorý Nastenka dostane od Ivana (Eduard Izotov), ​​bol vôbec jej prvý bozk v živote.
3. Babu Jagu hral muž (Georgij Milljar), dedka hríbika zase žena (Galina Borisová).

4. Kostým a líčenie Baby Jagy si sám navrhol jej predstaviteľ Georgij Milljar.

5. Úlohu Marfuši mala sľúbenú úplne iná herečka – Tamara Nosov. „Keď som ale na konkurze uvidel Innu Čurikovú, ako presvedčivo lúska lieskové orechy, vedel som, že to je presne ona. Svoju favoritku som poslal domov, „spomínal režisér Alexander Rou.

6. Herečka Inna Čuriková však rolu Marfuši neskôr ľutovala. Režisér totiž vyžadoval, aby Marfuša bola čo najškaredšia, skrátka ďaleko škaredšia ako Nasťa. Keď sa prvýkrát uvidela po zásahu maskérov v zrkadle, rozplakala sa a z natáčania chcela utiecť. Úloha Marfuše jej spôsobila komplex. Dlhé roky bola kvôli nej terčom posmechu ľudí. Rozprávku preto videla len raz v živote.

Inna Čurikovová v civile zďaleka nebola tak škaredá ako jej filmová Marfuša.

7. V jednom z rozhovorov Inna Čuriková uviedla, že v scéne, kde lúska v ústach orechy, svoje zuby nešetrila a lieskové orechy skutočne lúskala. „Bez žiadnych trikov,“ dodala.

8. V čase nakrúcania, v marci 1964, nebol v okolí Moskvy žiadny sneh, preto sa za ním musel štáb vypraviť na polostrov Kola, ktorý leží pri Murmansku, čo je až za polárnym kruhom. Tým sa všetko predražilo a náklady zhltol skoro celý rozpočet filmu.

9. Herci počas nakrúcania doslova trpeli. Točilo sa v neľudských podmienkach, takže denne mrzli, prepadávali sa do snehových závejov, v lete sa zase niektorí museli kúpať v rybníku plnom pijavíc.

10. Keď Marfuša sedí pod smrekom a čaká na Mrázika, miesto do jablka sa zahryzla do cibule. Bola totiž oveľa lacnejšia.

11. Mrazík (Alexandr Chvylja) v slovenčine spieva „Vyrástla štíhla jedlička“, v origináli však spieva o smreku a v skutočnosti je vo filme vidieť borovica.

12. V rámci úsporných opatrení vraj bola svadobná hostina na konci filmu natretá petrolejom, aby z nej vyhladovaní herci neujedali.

13. Svadba na konci filmu je skutočná. Vystupovali v nej svadobní hostia zo svadby Georgija Milljara (Baba Jaga). Kvôli natáčaniu filmu museli byť v kostýmoch.

14. Autorom filmového scenára bol významný sovietsky dramatik Nikolaj Robertovič Erdman (1900-1970), známy svojou spoluprácou s režisérom Vsevolod Mejercholdem v dvadsiatych rokoch 20. storočia a s Divadlom Na Tagance v 60. rokoch.

15. Originálny scenár nie je napísaný v rýmoch, o rýmy sa postaral až preklad K. M. Walló.

16. Zvukové efekty pre film vytvoril známy imitátor Antonín „strýko“ Jedlička. Predvádzal nielen všetky zvieratá vrátane kohúta, psov, mačiek, medveďov a ošípaných, ale aj Marfušinho (Inna Čuriková) ženícha, ktorý sa nakoniec rozhodne, že chce za ženu Nastenku.

17. Nikolaja Budaškina, ktorý je autorom hudby k filmu, v jeho práci inšpirovala hudba Nikolaja Rímskeho-Korsakova.

18. Vo verzii uvádzanej v Tatarstane, jednej z republík bývalého Sovietskeho zväzu, boli z filmu odstránené scény s lúpežníkmi.

19. Po premiére dostávala predstaviteľka Nastenky Natalja Sedyckh tisíce listov s ponukami k sobášu. Režisér Alexander Rou po nej chcel, aby na všetky odpísala. Natalija kvôli časovej náročnosti odpovedala len väzňom, pretože sa bála, že by ju niektorí z nich po prepustení mohol zabiť.

20. Osobný život herečky vôbec nebol ako z rozprávky. Jej manželstvo skončilo rozvodom a jej jediný syn sa odsťahoval za otcom. Zostala tak sama.

21. Inna Čuriková, predstaviteľka Marfuši, sa s predstaviteľkou Nastenky často stýkala aj po natáčaní. Ich priateľstvo ale časom úplne vyprchalo.

22. Eduard Izotov alias Ivan si posedel tri roky vo väzení. V roku 1983 sa totiž pokúsil v Moskve vymeniť nejaké valuty, čo sa vtedy považovalo za rozvracanie devízového hospodárstva. Bol mu zabavený všetok majetok. Osud ho nešetril ani na zdraví. Herec prekonal šesť mŕtvic, po ktorých stratil pamäť. Posledné roky života strávil na psychiatrii, kde aj zomrel.

23. Režisér Alexander Rou získal za Mrázika cenu Zlatého leva v Benátkach.

Zdroj: FDb.cz

Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním.

Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.