Toto je jeden zo silných príbehov, po ktorom prečítaní vo vás zanechá silné dojmy. Rozpráva sa v ňom o dvoch chorých mužoch, ktorí spoločne zdieľali nemocničnú izbu.
Prečítanie vám nezaberie mnoho času ale inšpiruje vás, možno zmení váš pohľad na svet.
Ako sme už spomínali vyššie, príbeh rozpráva o dvoch ťažko chorých mužoch, ktorí zdieľali jednu z nemocničných izieb. Obaja muži museli tráviť v izbe na lôžku celý čas, ale len jeden z nich mal tú možnosť, že na hodinu denne sa mohol posadiť. Sedenie mu totiž pomáhalo s vytekaním vody z pľúc. Mal to ohromné šťastie, že jeho posteľ bola pri okne, takže každý deň na jednu hodinu mohol pozorovať, čo nové a krásne sa vonku deje.
Ako sa také neskôr ukázalo, išlo o veľmi dobrého, statočného človeka s dobrým srdcom.
Druhý muž také šťastie nemal, a musel celý čas ležať na posteli. To však mužom nebránilo, aby sa skvele zblížili. Počas dní, ktoré tam spolu trávili sa o sebe dozvedeli mnoho vecí. Rozprávali sa o rodine, priateľoch, deťoch… Samotní lekári a sestričky boli z ich vzťahu unesení.
Druhý muž však mal oproti prvému nevýhodu v tom, že jeho posteľ bola uprostred izby. Nemohol sa teda pozrieť z okna, čo sa tam deje. A tu sa ukázalo dobré a statočné srdce prvého pána.
Každý deň, keď mal muž možnosť na hodinu si sadnúť a sledovať dianie vonku, pozorne ležiacemu mužovi popisoval, čo všetko sa tam deje. Rozprával mu úplne o všetkom, čo vidí, čím ležiacemu mužovi umožnil spoznať krásy vonkajšieho sveta. Z okna totiž bolo vidieť na park s krásnym jazerom, kde sa pohybovalo množstvo krásnych ľudí. Muž sa tak každý deň tešil na svoju hodinku, kedy bude môcť spoznať okolitý svet, ako ostatní ľudia, aj keď len podľa vlastnej predstavivosti.
Takto uplynulo niekoľko týždňov. Až jedného dňa prišla ráno do izby sestrička a našla muža, ktorý ležal pri okne, ako spokojne spí. Zomrel v spánku.
Muža teda opatrne odviezli a ležiaci muž zostal na izbe sám. Akonáhle to však šlo, požiadal sestru, či by ho mohli presunúť na miesto k oknu, aby mal pekný výhľad z okna. Sestra chvíľu udivene pozerala, ale nakoniec dovolila a muža k oknu premiestnila. Muž bol nesmierne šťastný, lebo konečne mohol vidieť krásu vonkajšieho sveta na vlastné oči. Keď sa ale z okna pozrel, svojim očiam nakoniec neveril. Všetko čo počul bola lož.
Vonku nebolo žiadne jazero, ani žiadny park, ani sa tam neprechádzali ľudia a nelietali krásni vtáci. Nedialo sa tam vôbec nič. Bol tam len veľký a prázdny múr. Muž bol veľmi zmätený a chvíľu trochu nahnevaný na svojho bývalého spolu ležiaceho.
Nakoniec to nevydržal a spýtal sa na to sestričky.
Tá mu s veľkým prekvapením oznámila, že muž bol po celý čas slepý, a teda nemohol múr vidieť. Pacient si uvedomil, že ho jeho priateľ nechcel napáliť, ale chcel ho potešiť a urobiť ho šťastným, jednoducho len tak z dobrého srdca. Sestrička dodala: „Možno vás chcel len povzbudiť, aby ste sa rýchlejšie vyliečili – evidentne sa mu to podarilo…“
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.