„Stojím v rade v Alberte (supermarket), dlhšie ako obvykle. Čítam si časopis a počujem, že žena predo mnou sa veľmi hlasno sťažuje na to, ako žena pred ňou slimačím tempom nakladá a potom vykladá tovar z pokladničného pásu.“
Hovorí svojim deťom „Tak táto pani je dôvod, prečo by ste sa mali vzdelávať a v škole učiť. Nebudete chudobní a nebudete nám robiť problémy“.
Až do tej chvíle som nepočúval, ale tieto slová upútali moju pozornosť.
Žena pred nami nemala dostatok peňazí na svojom účte a jej platobná karta bola odmietnutá.
Pozrel som sa na nej a jej nákupy a vidím zemiaky, chlieb, konzervu hrášku, cestoviny, práškovú omáčku a krabicu mlieka. Žena sa snaží zrušiť časť nákupu a tovar vracia, ale na karte jej stále chýbajú peniaze. Pozerá sa nás smutne a hovorí: „. Je mi to naozaj ľúto, musím rýchlo zavolať svojmu manželovi.“
Medzitým sa tá nevychovaná ženská na mňa pozerá, gúľa očami a snaží sa ma vyprovokovať k reakcii ohľadom tamtej ženy, keď jej deti medzitým hodili do košíka čokoládové tyčinky a chipsy v celkovej hodnote asi 10 eur. Pani pred nami dovolala a hovorí: „Môj manžel natankoval, peňazí nazvyš nemáme… Bohužiaľ to nepôjde… Ospravedlňujem sa, odložím celá nákup späť na miesto.“
Tá strašná ženská s deťmi sa na mňa pozerá a hovorí: „Ach môj bože, niektorí ľudia sú naozaj…“
Pozrel som sa jej priamo do očí a odpovedal: „Áno, viem… nemôžem uveriť, ako niektorí môžu byť takí bezcitní“ a šiel som zaplatiť za nákupy tamtej ženy.
Na jej výraz v tvári nikdy nezabudnem. Bola prekvapená, že som bol vytočený jej správaním, a nie tým, že sme museli dlho stáť v rade vzhľadom na vzniknutú situáciu tej druhej pani.
Žena pri pokladni ma chytila za ruku a povedala, že dnes jej ma snáď zoslalo nebo. Musel som sa snažiť ukryť svoje vzrušenie.
Nebolo to tak dávno, kedy som bol v podobnej situácii, ako tá žena stojaca pri pokladni.
Stál som a premýšľal, či by som mal kúpiť niečo na jedenie, natankovať auto, či zaobstarať plienky. Nesúďte nikoho vopred. Nikdy neviete, ako sa niekto ocitol v takej zložitej situácii. Keď sa chystala odísť, povedal som: „Ďakujem“... Pozrela sa na mňa zmätene, a tak som jej vysvetlil, za čo jej ďakujem…
„Spomenul som si, že som bol v podobnej situácii pred niekoľkými rokmi. Uvedomil som si, ako som sa od tamtej doby dostal až sem. Vám sa to tiež čoskoro podarí, tak nevešajte hlavu. Boh Vás opatruj.“
Vrátil som sa k tej nevychovanej ženskej, pozrel sa jej opäť priamo do očí a povedal: „Dúfam, že sa nikdy neocitnete v takej situácii a ak áno, okamžite si spomeniete na dnešný deň…budem sa za vás modliť.“ Potom som sa vrátil k čítaniu časopisu…
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.