Stará babička odkázaná na starostlivosť v hospici otvorila oči, aby sa pozrela na dievča, ktoré nikdy predtým vo svojom živote nevidela.
Potom natiahla dlaň, aby pomaly uchopila ruku ženy, ktorá jej v posledných rokoch pomáhala necítiť sa toľko sama. Spoznala iba jej hlas.
Keslar, študentka prvého ročníka vysokej školy žijúcej vo Virgínii, sa túžila rozlúčiť s jedným zo svojich najdrahších priateľov, 92-ročnou starenkou Jean Peck, ktorá je už 2 roky odkázaná na hospicovú starostlivosť. Náhle nasadla do lietadla a odletela až do New Yorku, len aby mohla Jean vidieť.
Keslar a Jean si vytvorili za posledné 2 roky krásne a blízke priateľstvo. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa obe ženy aspoň raz videli. Lenže ony sa nikdy predtým nestretli, pretože každá žila v inom štáte. S príchodom sociálnych sietí sa však možnosti rozšírili a priateľov si môžeme tvoriť aj cez internet.
Keslar a Jean sa však najskôr zoznámili prostredníctvom korešpondencie. „Písali sme si celkom často, mali sme toho veľa, o čom sa rozprávať,“ rozpráva študentka. Mladá žena našla svoju priateľku uprostred pandémie.
Napísala viac ako 100 listov do niekoľkých opatrovateľských domov, ale iba 92-ročná žena bola jediná, kto odpovedal.
Jeanina rodina následne Keslar informovala, že sa jej stav zhoršil, už na nikoho nereagovala. Keslar sa rozhodla svoju priateľku navštíviť. Všetci boli šokovaní, keď si Keslar sadla k Jeanine posteli a začala na ňu hovoriť, zatiaľ čo žena pomaly otvorila oči. Vzala dokonca Keslar za ruku.
„Začala som na ňu hovoriť a ona pomaly otvorila oči. Reagovala na moju prítomnosť a ja som len sedela a hovorila na ňu,“ spomína Keslar. Jean potom zomrela, ale Keslar si ju uchová v pamäti už naveky.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a rodinou a šírte radosť a šťastie vo svojom okolí.