Jedného dňa išla žena po ulici, keď si všimla od zimy sa starého staršieho pána, ktorý pred ňou hľadel so sklonenou hlavou. Starček bol strašne strhaný a mal špinavé oblečenie.
Ostatní okoloidúci si bezdomovca ani nevšimli, aj keď bolo v to ráno veľmi chladno a jeho telo okrem jeho roztrhnutého oblečenia chránila iba dierkovaná prikrývka!
Podišla k nemu a spýtala sa:
– Pane, ste v poriadku?
„To nie …“ odpovedal strýko slabým hlasom.
Usmiala sa a potom vzala strýka za ruku … Starý muž sa bál:
– Čo to robíte, madam? Prosím, neubližujte mi…
Policajt, ktorý stal neďaleko si incident všimol a prišiel k nim.
– Je tu nejaký problém, madam?
„To je v poriadku, len chcem tohto starčeka postaviť na nohy, pomohli by ste mi?“
„Poznám tohto starca, je už pár rokov v uliciach.“ Čo s ním chcete robiť?!
– Vidíte tam tú reštauráciu? Chcem mu kúpiť nejaké teplé jedlo na zahriatie.
– Ste šialená! Nejdem tam, “povedal starček.
Naraz ho paže policajta a ženy zdvihli z lavičky. Vošli do malej, ale nóbl reštaurácie a posadili starčeka k stolu …
Majiteľ reštaurácie tam okamžite vyrazil a kričal na nich:
– Nepúšťame sem špinavých bezdomovcov, pretože strašia hostí !!!
Chudák starček sa smutne usmial:
„No, preto som sem nechcel ísť,“ povedal potichu.
Žena podišla ku majiteľovi a pozrela sa mu do očí…
– Vidíš tú kancelársku budovu oproti? Je to sídlo veľkej multi-spoločnosti.
„Áno, zvyčajne sa konajú ich týždenné stretnutia v mojej reštaurácii,“ povedal majiteľ reštaurácie hrdo.
– A máte z tejto spoločnosti dobrý príjem?
– Prečo Vás to zaujíma?
– Len preto, že som riaditeľkou tej spoločnosti. Odpovedala.
Majiteľ zrazu zmĺkol, sklonil hlavu a nič nepovedal. Žena sa obrátila na policajta a spýtala sa, či by sa s nimi nechcel naraňajkovať.
„Nie, ďakujem, som v službe,“ odpovedal policajt.
„Dajte si s nami aspoň kávu,“ prosila.
– Dobre, madam, to akceptujem! Policajt odpovedal takmer vojensky.
Majiteľ išiel pripraviť kávu…
Žena sa pozrela na starčeka bez domova.
– Pracovali ste tu. Tu v tejto reštaurácií. Pamätám si vašu tvár. Vonku bolo chladno, mrzlo, prišla som sem, vyhladovaná a vy ste mi pomohol. Takmer som skončila na ulici ako vy, mala som veľmi zlé obdobie. Mala som dvadsať rokov. Prišla som si do mesta nájsť si prácu, ale nikto ma neprijal! Nemohla som platiť nájomné a nemala som kam ísť. Chodila som po ulici niekoľko dní a keď som uvidela toto miesto – prišla som sa pozrieť, či sa pre mňa nenájde tanier s horúcou polievkou.
– Strýko so sklonenou hlavou sa na ňu pomaly pozrel a povedal: „Teraz si pamätám…“ Plakal strýko.
Spýtala som sa Vás, či sa pre mňa nenájde tanier polievky. Vy ste po pár minútach vyšli z kuchyne s polievkou a s tým najväčším sendvičom na svete, ktorý chutil božsky. Pokračovala žena v príbehu.
„Pamätám si na Vás… Ak môžem byť tak smelý – ako ste sa dostali na svoju pozíciu, ako ste sa dostali tam, kde ste dnes?“ Spýtal sa strýko ohromene.
– Nakoniec som si v ten deň našla prácu … urobila som veľa pre to, aby som si založila vlastnú firmu… Keď skončíte s raňajkami, choďte k tomuto mužovi (podala vizitku strýkovi). Určite vám nájdeme prácu, poskytneme vám dočasné ubytovanie, kým sa nepostavíte na vlastné nohy a dokonca vám poskytneme zálohu, aby ste si z nej mohli kúpiť oblečenie.
„Ako vám za toto môžem poďakovať?“ Spýtal sa strýko so slzami v očiach?
– Vďaka Bohu, že sme sa stretli! Odpovedala žena a usmiala sa.
Ak príbeh zahrialo aj vaše srdce, zdieľajte ho!
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.
Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.