Tento list, ktorý napísala už dospelá dcéra svojej matke, ju určite dohnal k slzám – neboli to ale slzy smútku. Takéto vyznanie si želá počuť každý rodič.
Aby sa ho ale dočkal, musí deti riadne vychovať. Vieme, ako to dosiahnuť!
„Ako dieťa som si myslela, že mám tú najhoršiu mamu na svete. Iné deti mali na raňajky koláčiky, ja som musela jesť ovsenú kašu, vajcia a chlieb. Žiadne koláčiky a sladkosti neprichádzali do úvahy.
V škole to isté – iné deti mali so sebou vždy čokoládové tyčinky a lupienky, ja som mala vždy iba obloženú žemľu. Jediné, čo ma na celej tej situácii (dosť egoisticky) tešilo, bol fakt, že moja sestra a dvaja bratia trpeli rovnako. Ku každému z nás sa mama správala rovnako, bez výnimiek.
U jedla to neskončilo … Keď som si chcela hrať s kamarátkami vonku, musela som povedať, o ktorej hodine sa vrátim domov – nesmela som sa oneskoriť.
Navyše som musela nosiť vždy čisté oblečenie, každý deň sa kúpať. Kamarátky zo školy mali na sebe tie isté šaty aj niekoľko dní a nič sa nestalo. Tiež sa mi chválili, že cez víkend sa nemusia kúpať a môžu vyspávať až do 12-tej do obeda.
Tak som si priala, aby som aj ja mohla spať dlho. Mama ale nemala zľutovanie. Keď som išla spať v piatok o 9 večer, musela som v sobotu vstať pred 8 ráno. A tá neustála disciplína … iné deti nemuseli nič robiť a my sme si museli ustlať posteľ, uložiť oblečenie, tiež umývať riad a učiť sa s mamou variť v kuchyni. Občas sme si so súrodencami mysleli, že mama nespí a vymýšľa pre nás ďalšie strašné úlohy.
Čas utekal a nič sa nezlepšilo. Mama nás vždy nútila hovoriť pravdu a to dokonca aj vtedy, keď to pre nás znamenalo problémy.
Nemohli sme predstierať, že sme chorí, aby sme nemuseli ísť do školy – mama okamžite vedela, že klameme. Museli sme sa dobre učiť a pomáhať starej susedke s nákupmi. To bolo vôbec to najhoršie, pretože u nej doma to vždycky tak hrozne smrdelo.
Dvaja súrodenci zo štyroch išli na vysokú. Nikto z nás nemal nikdy problémy so zákonom a všetci vieme, ako sa starať o seba a domácnosť. Viem, že som možno nezažila toľko smiešnych situácií, ako iné deti. Dobre ale viem, že som sa tiež neocitla v množstve nebezpečných situácií. Vďaka tej „najhoršej mame“ na svete z nás vyrástli úctiví a slušní ľudia.
Teraz som tiež mamou a mám 3 deti.
Tiež na raňajky nedostávajú koláčiky, ale ovsenú kašu, musia vstávať o 8 ráno a dokonca aj cez víkendy a nemôžu sa oneskoriť so svojimi príchodom, keď mi povedali, v koľkej presne sa vrátia domov.
Môžem byť sama na seba hrdá, keď si o mne moje deti budú myslieť, že som tá „najhoršia mama na svete“.
Zdieľajte tento krásny článok s ďalšími rodičmi.