V roku 1980 riešilo celé Portugalsko podivný prípad deväťročnej Márii Izabely Quaresma Dos Santos, ktorá strávila prvých deväť rokov svojho života medzi sliepkami, kurčatami a kohútmi v kurníku na dvore svojich rodičov.
Umiestnila ju tam jej duševne chorá matka, vraj snáď preto, že nepovažovala Mariu za súčasť rodiny.
Dievčatko sa stravovalo iba tým, čo dostávali aj zvieratá okolo nej – nažive ju udržiavali zrná, listy kapusty alebo zvyšky od stola.
Zaujímavé však bolo, že jej súrodenci viedli úplne normálny život. Žili v priľahlom plne vybavenom dome, chodili do školy a kamarátili sa s vrstveníkmi.
Susedia Dos Santosových o dievčatku žijúcom medzi sliepočkami vedeli, ale nebolo to v ich povahe, aby sa miešali do záležitostí ostatných rodín. V chudobnej portugalskej dedinke sa každý staral len o to svoje, menovite o svoje políčko na poli.
Mariu sa pokúsila zachrániť jedna z jej tiet, ktorá sa na život svojej malej netere už nemohla pozerať.
Podala na jej rodičov sťažnosť úradom a tie dievčatko poslali na početné vyšetrenia k lekárom. Prehliadky odhalili Máriine vážne zdravotné ťažkosti, potrebná lekárska starostlivosť jej ale z nejakého dôvodu poskytnutá nebola, a tak jej teta nemohla urobiť nič iné než ju opäť vrátiť rodičom.
Až o štyri roky neskôr sa prípadom začala zaoberať rádiologička z neďalekej nemocnice („o kuracom dievčati“ jej povedala kolegyňa), ktorá zburcovala tlač, aby sa o Mariu začali zaujímať a tým pádom jej aj pomohli. Do mediálneho humbuku sa nakoniec zapojila aj vtedajšia prvá dáma Portugalska, Manueal Eanes. Aj tá sa zaslúžila o to, aby bola Maria Dos Santos prijatá do rehabilitačného centra v Lisabone.
Tamojší doktori boli stavom dievčatká šokovaní.
„Dievča je intelektuálne a sociálne zaostalé, správanie a reakcie sú na veľmi elementárnej úrovni. Jej prejavy všeobecne silne pripomínajú správanie zvierat,“ uviedol vtedy vedúci detského duševného ústavu.
Noviny tiež zmieňovali to, že Mária nebola schopná vôbec hovoriť, vydávala len zvuky podobné kotkodákaniu Pohybovala rukami ako krídlami a robila len veľmi malé a rýchle kroky, podobne ako sliepka.
Na zaostalom vývoji dievčatka sa nepochybne podieľala aj jednotvárna, nedostačujúca strava.
Týchto príznakov sa Maria nezbavila ani o niekoľko rokov neskôr. Síce ešte stále nehovorila a niektoré jej mimické prejavy evokovali tie slepačie, avšak jej intelektuálna úroveň sa zlepšila, prejavovala samostatnosť a dokázala nejakým spôsobom vyjadriť čo chce a čo nechce.
Mária sa nachádza v ústave doteraz, o jej zdravotnom stave však nie je nič známe. Snáď jedine to, že sa jej vývoj zastavil na úrovni štvorročného dieťaťa.
Nikdy nebola zhotovená ani žiadna fotografia Márie. Zato sa vyrojili pochybnosti, či historky, ktorými čitateľa kŕmili noviny, boli pravdivé. To však vzhľadom na embargo uvalené na informácie o jej zdravotnom stave nedá zistiť.
Zdroj: odditycentral.com
Nezabudnite dať LIKE na našu Facebook stránku, ak chcete vidieť nové články každý deň.