„Bolo pomerne teplé leto. Pracovala som v obchode s kozmetikou a každý deň som cez výklad videla dospievajúceho asi 12-ročného chlapca sedieť oproti vedľajšieho obchodu.“
„Vyzeral asi na 12 rokov a žobral o peniaze so sklopenou hlavou do zeme.“
„Jeden deň naše mesto zasiahli dažde a veľké búrky a ochladilo sa. Ten chlapec však znova sedel v daždi, bez dáždnika, aj napriek strašnému počasiu. S kolegyňou sme sa ho rozhodli zavolať dovnútra, aby sa zohrial. Dali sme mu našu desiatu a uvarili čaj.“
Viete, mnoho ľudí žobrákmi pohŕda a považuje ich za podvodníkov, avšak tento chlapec sa zdal prekvapilo láskavý, priateľský a veľmi otvorený.
„Volal sa Andrej, povedal nám, že žije so svojou babičkou, ktorá je na invalidnom dôchodku a nemá peniaze nazvyš. Preto keď niečo vyžobre, kúpi za to, to čo im doma chýba. Jeho otec ho opustil, keď bol bábätko a mamička mu pred dvoma rokmi zomrela. Má staršiu sestru, ale tá sa vydala a odišla do vzdialeného mesta, takže sa nevidia. Sedel pri nás až do konca otváracích hodín a rozprávali sme sa. Keď sme obchod zatvorili, zdvorilo nám poďakoval a odišiel.“
Nasledujúceho dňa sa chlapec objavil na prahu dverí.
V rukách držal dve domáce buchty bez lekváru a strapec hrozna zo záhrady. Pozdravil nás a podal nám to všetko slovami: „Ďakujem Vám za vašu ochotu, to je všetko, čo vám môžem dať, viac nemám.“
Neviem, ako som dokázala udržať slzy, ale v krku som mala obrovskú hrču. Spomenula som si na slová „Ten kto má najmenej, vám daruje najviac.“
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!