Piloti dostali krabicu s domácimi koláčikmi od cestujúcej: Potom si však všimli list, po prečítaní ktorého všetci stratili slová…

Byť pilotom znamená mať obrovskú zodpovednosť za mnoho ľudských životov. Piloti v tomto príbehu si toho sú dobre vedomí a berú svoju prácu vážne, nestrácajú však pri tom nič zo svojej obyčajnej ľudskej empatie, ako dokazuje situácia, ktorú opísal pilot menom Chad.

„Najlepšie darčeky sú často tie najmenej očakávané.

Tak tomu bolo deň pred Štedrým večerom, okolo 17:30. Na palubu som nastupoval s vedomím, že na mňa čakajú moji príbuzní, ale čo narobím, niekto musí pracovať a bezpečne prepravovať ostatných, aby mohli tráviť Vianoce so svojimi príbuznými.

Predvianočná roztržitosť doľahla aj letušky a tie si nevšimli jedného pasažiera. Pootvorenými dverami do kokpitu nazeral asi deväťročný chlapec. Keď si všimol, že už viem, že tam je, rozpačito utiekol, ale zavolal som ho dovnútra. Veľmi mi pripomínal mňa samého, keď som bol dieťaťom. Rovnako tak jemu ako aj mne žiarili oči, keď som prvýkrát pozrel do kabíny pilotov. Teraz som však o svojom výbere povolania pochyboval …

Bol som ešte mladý a mali to byť moja prvé Vianoce bez rodiny. Vlastne som ani nemal pocit, že robím niečo zvláštne, len som prepravoval ľudí, ale keď som videl emócie na tvári tohto chlapca, niečo sa vo mne znova ozvalo.

Samuel, tak sa chlapec volal, bol tak rád, že bol v kokpite, že som nemal svedomie, aby som ho vyhnal, aj keď som vedel, že za chvíľu príde kapitán. Na moje prekvapenie môj nadriadený nijako nekomentoval jeho prítomnosť, ale dovolil mu zostať v kokpite pri príprave na štart. Sam mohol dokonca sám stlačiť niekoľko tlačidiel, čo vyčarilo obrovský úsmev na jeho tvári.

Po návrate na svoje miesto nám chlapec poprial pekné Vianoce a povedal, že to bol najlepší deň v jeho živote. Dokonca aj nám dvom sa zrazu zlepšila nálada, aj keď to nevyzeralo na príjemné sviatky.

Nasledujúci deň sme mali spiatočný let. Chystali sme sa do práce, keď k nám pristúpil jeden zo zamestnancov letiska a povedal, že matka nejakého chlapca zo včerajšieho letu pre nás zanechala darček a prosila, aby sme vám poďakovali za to, že jej syn mohol vstúpiť do kabíny pilotov. Vraj o ničom inom nehovoril! S úsmevom na tvári sme prijali krabicu domácich sušienok. Kapitán už v kokpite siahol po sušienke a všimol si list, ktorý bol umiestnený vnútri škatule.“

„V náhlom tichu sa ku mne kapitán obrátil a zmeneným hlasom povedal, že má chlapec rakovinu.“ Po čom začal čítať nahlas:

Vážení piloti,

 

ďakujem, že ste nechali môjho syna Samuela vstúpiť do kokpitu, aby sa mohol pozrieť, ako pracujete. Môj syn má rakovinu a podstupuje chemoterapiu. Bol to jeho prvý let domov po veľmi dlhej dobe. Obvykle cestujeme autom, ale Samuel miluje lietadlá, tak som chcela, aby sa mohol ešte preletieť, pretože k tomu už pravdepodobne nebudú ďalšie príležitosti. Podľa doktora zostáva Samovi len niekoľko mesiacov života. Vždy chcel byť pilotom a môžem Vás uistiť, že vďaka Vám zažil ten najlepší zážitok vo svojom živote! Dali ste mu jeho vysnívaný darček k Vianociam – splnili ste jeho sen. Vždy Vám za to budem veľmi vďačná. Ďakujem! „

Bez toho aby si to uvedomovali, títo muži uskutočnili sen umierajúcemu dieťaťu.

Stojí za to podeliť sa tak dojemným príbehom. Zdieľajte ho so svojimi priateľmi na Facebooku!

Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme. 

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.

Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.

Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane.