Mladý pár sa veľmi radoval z toho, keď žena otehotnela. Po pôrode im lekár vyjadril ľútosť. Deti mali Downov syndróm.
Samotné tehotenstvo ženy prebiehalo úplne bez komplikácií a nič nenasvedčovalo tomu, že by mohlo byť niečo v neporiadku.
Pre Matta a Jodi bolo otehotnenie darom.
Niekoľko mesiacov sa o neho márne pokúšali. Až sa všetko podarilo. S veľkou radosťou potom prijali aj správu o tom, že nečakajú iba jedno jediné dieťa, ale že čakajú dvojčatá. Už sa nemohli dočkať toho, až sa im ich deti narodia. Chystali pre nich všetko potrebné. Ich izba, rovnako ako výbavičku a taktiež mnoho hračiek.
Termín pôrodu bol jasne daný, ale treba povedať, že dvojčatá chceli ísť na svet skôr.
Deti sa narodili predčasne, čo už samo o sebe môže byť určitou komplikáciou. Po pár hodinách však k mladému páru prišiel doktor a povedal, že je mu to veľmi ľúto. Priniesol im totiž pomerne smutnú novinu, ktorá pár šokovala.
Obom dvojčatám bol diagnostikovaný Downov syndróm.
Downov syndróm je vrodené genetická odchýlka spôsobená nadpočetným chromozómom číslo 21 (trizómia 21). Prejavuje sa abnormalitami v štruktúre a funkcii organizmu. Svoje pomenovanie dostal po Johnovi Langdonovi Downovi, ktorý ako prvý popísal v roku 1866 jeho typické fenotypové, teda vizuálne znaky: oblá tvár so šikmými očami, plochý zátylok, krátke, naježené vlasy, tenké obočie, maličký, tupý nos, hrubý jazyk.
Odborník im vysvetlil, čím sú tieto deti výnimočné a v čom je Downov syndróm špecifický. Upozornil ich na to, že budú potrebovať v podstate každodennú starostlivosť. Navrhol im aj možnosť umiestniť deti do ústavu a ďalej do adopčného programu. To mladý pár úplne rezolútne odmietol. Síce vedeli, že s deťmi bude veľa práce, ale sú to ich dcéry a budú ich milovať aj naďalej.
Aj keď majú obe dievčatá Downov syndróm, obaja rodičia ich milujú ako by išlo o zdravé deti.
Dohromady tvoria dokonalú rodinu, ktorá si užíva život deň za dňom. Keď si rodičia spomenú na to, ako im lekár povedal, že je mu ľúto, že ich dcéry majú Downov syndróm, tak dodnes nechápu prečo zareagovali tak vydesene.
Možno sa báli toho, čo to pre nich môže znamenať. Teraz stopercentne vedia, že aj keď sa jedná o poruchu, nie je to dôvod svoje deti nemilovať.
Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a rodinou a šírte radosť a šťastie vo svojom okolí.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň