Bol to celkom typický deň uprostred týždňa. Žena stála v oddelení hračiek v supermarkete. Hľadala darček k narodeninám pre svoju neter.
Zamyslená sa pozrela na police plné bábik v šatách. Vedela, že jej neter bude najšťastnejšia na svete, keď dostane svoju vysnívanú bábiku.
Pohľad ženy spočinul na asi desať ročnom chlapcovi, ktorý stál pri bábikách. Nemohla od neho odvrátiť zrak. Žena sa pomaly priblížila k chlapcovi.
Niečo na ňom priťahovalo pozornosť, aj keď nevyzeral, že by nejako vyčnieval. Hnedé nepoddajné vlasy mu trčali spod čiapky so šiltom, na sebe mal džínsy, nie príliš čisté, šedé tenisky, náhodne zašnurované.
Bolo na ňom však niečo extrémne smutné.
Pozrel sa na ňu, keď stála tesne vedľa neho a predstierala, že sa pozerá na bábiky. Sledoval aj barbie. Na rukáve košele mal zaviazanú ružovú stužku. Žena z nej nemohla spustiť oči a premýšľala, čo sa deje. Prečo sa chlapec pozerá na bábiky a nosí ružovú stužku? Nevydržala to a spýtala sa ho, prečo sa pozerá na bábiku z hornej police. Hľadala akúkoľvek výhovorku, ako sa s ním spojiť.
Keď sa na ňu pozrel, zasiahol ju smútok viditeľný v jeho očiach.
Nebol to smútok dieťaťa, ktoré chce novú hračku, ale nemá na ňu peniaze. Bol to pohľad naplnený dospelou, vedomou bolesťou niekoho hlboko zraneného. „Chcem kúpiť tú bábiku sestre, ale nemám toľko peňazí,“ povedal chlapec. Žena nevedela, ako reagovať, a tak iba povedala, že čoskoro budú Vianoce a že Ježiško určite niečo vymyslí.
Chlapec sa na ňu pozrel najsmutnejšími očami, aké kedy videla u dieťaťa.
Bála sa položiť ďalšiu otázku, ale cítila, že to potrebuje vedieť.
– Kde je tvoja sestra? – Je v nebi. A mama tam bude čoskoro tiež, tak som si povedal, že by som pre ňu mohol vziať darček. Žena nevedela, ako reagovať. Znelo to ako nejaký hrôzostrašný vtip, ale stačilo sa pozerať chlapcovi do očí, aby ste vedeli, že hovorí pravdu. Stalo sa niečo veľmi zlé.
Bez dlhého premýšľania sa žena pozrela do peňaženky. Má dosť pre obe bábiky, pre neter aj pre chlapcovu sestru. Jeho pohľad sa zrazu rozjasnil, keď si vzal peniaze: „Naozaj?! Môžem teda stále kúpiť svojej matke jej obľúbené kvety. Mamička miluje biele ruže. Ďakujem.” Potom schmatol bábiku a bežal k pokladni. Zostala sama a premýšľala, či urobila správnu vec.
Stále zamyslená žena zaplatila za svoju bábiku a prešla okolo novinového stánku, keď si zrazu všimla nadpis, ktorý ju vydesil.
V miestnych novinách písali o strašnej nehode. Opitý vodič pred pár dňami narazil do auta, ktoré šoférovala mladá žena. Cestovala so svojou štvorročnou dcérou. Dievča zomrelo na ceste do nemocnice, jej matka v nemocnici bojovala o život. Mohla by to byť matka a sestra tohto chlapca?
Dva dni každý deň prechádzala tlačou, čítala každý nekrológ. Žena na nehodu zomrela, objavili sa informácie o čase a mieste pohrebu. Kúpila kyticu bielych ruží a odišla na pohreb. Na mieste chlapca okamžite uvidela. Stál vedľa svojho otca a držal bábiku a bielu ružu. Žena nevedela, čo povedať, čo by sa dalo v takejto situácii dodať?
So slzami v očiach nechala kvety pri rakve a naposledy odišla a pozrela sa do očí chlapcovi, ktorý príliš rýchlo vyrástol. Jedno rozhodnutie opitého vodiča rodinu zničilo…
Nesadajte si za volant pod vplyvom alkoholu. Buďte na cestách voči sebe, ako aj ďalším účastníkom cestnej premávky zodpovední a alkohol alebo iné návykové látky pred alebo počas jazdy za žiadnych okolností nepožívajte.
Mohlo by sa Vám páčiť:
- Babička začala rozprávať svojej vnučke milostný príbeh: Donúti vás zamyslieť sa.
- Všade hľadala svojho psíka a nemohla ho nájsť: Keď vošla do dcérinej izby, oči sa jej zaliali dojatím!
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!